CNC Fórum

Okuláry bývajú navrhované tak, aby kompenzovali zostatkové vady objektívu. Teda obvykle nieje jedno, aká kombinácia sa použije, má to vplyv na kvalitu obrazu a veľkosť zorného poľa.
Ono s tou kompenzáciou na hrúbku krycieho skla to má logiku, pri veľkých zväčšeniach a tým pádom malej pracovnej vzdialenosti objektívu hrúbka krycieho skla pomerne významne ovplyvňuje chod svetelných lúčov (suvisí to s rozdielnym indexom lomu skla a vzduchu). Túto nevýhodu do značnej miery potláča použitie imerzie aj na slabších objektívoch ako 100x. Ale v reále sa imerzné objektívy slabšie ako 100 x vyrábali pomerne zriedka a na špeciálne aplikácie, napr na prehliadanie cytologických preparátov ktoré sa neprykrývali krycím sklom.
Krycie sklá sa kedysi vyrábali vo viacerých hrúbkach, tuším v 3. Dnes je hrúbka štandardná a to 0,17 mm.
Najčastejšia príčina neostrého obrazu je znečistenie prednej šošovky alebo hrubý preparát, ktorý je potom roztláčaný objektívom pri pokuse zaostriť.

Chcem sa opytat, aka "lepkava" vazelina sa pouziva na mazanie mechanickych posuvov v optike? Dostal som sa k starsiemu stereo mikroskopu, v ramci cistenia som na hlavny zaostrovaci posuv dal obycajnu vazelinu z hornbachu, ale urobilo to viac skody. Posuv teraz chodi velmi lahko, hlava ma tendenciu sama padat dole, nedrzi v zaostrenej polohe. Je tam moznost nastavit pritlak / "zafixovat ju".. ale tazko najst polohu kedy sama nepada a zaroven s nou ide este hybat. V povodnom stave to islo lepsie.

Ahoj,
tá vazelína pôvodne taká lepkavá nebola, to spravil čas. Nastaviť chod samozrejme ide (nie vazelínou), ale konštrukčných riešení bolo viac, fotka zariadenia by napovedala.
Najjednoduchší bol systém, kedy sa kolieska zaostrovania (ľavé a pravé) mierne silou pootočili oproti sebe a tým sa spevnilo ložisko v ktorom je osadená ich oska.