Veru treba sa začať správať slušne a ako Jozef ukázal , posmievanie sa a nedaj bože prirovnávanie k hračkám by tu nemalo byť! Človek ma hneď lepší pocit keď sa s nim tak ľudia rozprávajú
Rad spomínam na vyjadrenie nasej mami keď sme sa bili s bratmi: „Nebite sa lebo vás ja stlčiem ako hadov!“
Márny to boj niekedy....
Do akej miery sme poznačený tým čo sme sami zažili v období formovania osobnosti? Iste je že meniť sa dá, ale je to ťažké a vyžaduje si to cieľavedomé úsilie. Proste reagujeme tak ako sme sa to naučili od nášho okolia.
Je ťažké aj pre mňa počúvnuť ten vnútorný hlas svedomia ktorý ...
Uvedomujem si že ľudí nezmením, to viem. Môžem ich inšpirovať, ale to neviem. Viem že sa mi nepáči keď sa mi ľudia posmievajú, a hla, aj ja sa im občas posmievam....Viem aké to je pripadať si strašne hlúpo a vediac že som niečo „pokazil“ sa dívať do tvare tomu človeku! Poviem vám, ten pocit keď ti ten človek priateľský odpovie že „to nič“, alebo a je to dokonca človek ktorý vás miluje a stačí keď sa usmeje....
Ta naša mužská ješitnosť....pomáha nám?
Chcem vám povedať jeden príbeh s môjho života.
Po skole som začal pracovať v distribučnej firme a veľa som cestoval. Moje spojenie a osoba s ktorou som musel byt stále v kontakte bola, odo mňa staršia, nie pekná úradníčka v ofise a bolo to peklo. Nemala problém vám jasne povedať čo si mysli a nečakajúc zložiť telefón....asi si viete takú osobu predstaviť. Nemal som žiadny dôvoď ju mat rad!
Neviem...som iný ako ostatný a preto som sa snažil nájsť si k nej cestu. Nie nechcel som ju pretiahnuť ako si niektorý môžete myslieť. Ale proste nájsť spôsob ako s tým človekom rozprávať tak ako som ja pokladal za slušné a nie iba slušnosť predstierať.
Tak čí onak...nedalo sa! Aaaa...dokonca aj teraz keď si a to spomeniem cítim tu bezradnosť. Vyčerpávalo to o to viac pretože som sa naozaj úprimne snažil. Až raz keď som mal na druhy deň cestovať som jej deň pred odchodom pripravil raňajky a doniesol do ofisu. Dokonca som jej na pohár pomarančového džúsu dal to koliesko s nejakého ovocia. Pozrela na mňa a nič nepovedala.....Aaaaa to si neviete predstaviť aké to bolo...by som povedal že až pokorujúce jej to tam pripraviť a doniesť....Povedal som si že na ňu serem kravu jednu....
...neviem neviem čo ďalej , ale ešte večer sme mali nejaké stretnutie a ona mi po ňom povedala ďakujem, ani som v tu chvíľu nevedel prečo.
Slovo dalo slovo a rozprávali sme sa do noci a ja som si vypočul ako to moje snaženie vnímala a ako mi aj tak neverila....tiež mi porozprávala niečo zo života a ja som možno viac ako ona rozumel prečo sa sprava tak ako sa sprava.....ale v skutočnosti za to maskou tvrdej ženskej bolo malé vystrašené dievčatko....
Keby som bol vedel o nej pred tým viac, tak sa na ňu dívam inak. A len vďaka mojej dobre nasmerovanej tvrdohlavosti som si k nej našiel cestu.
Príbeh nekončí nijakým extra happy endom, ale ja som si par veci uvedomil.
Chcete ešte jeden príbeh?
Tak tu je.
Po tom čo som začal pracovať pre firmu kde robím teraz som mal ako jediný cudzinec dosť problém zapadnúť....bolo o to ťažšie keďže na otázku čí idem na pivo som povedal že nepijem....fuuuu tie pohľady. Dokonca raz nám firma zaplatila konské dostihy a poviem vám...luxus...vyhiadkova reštaurácia na celu konskú drahú, vlastná stávková tetuška tam pobehovala a nemuseli sme chodiť dole, čašníčka vždy k dispozícii....bola to celkom sranda, len tie rieci že “čo nepiješ, veď je to zadarmo” Proste si ma dobrali jak mohli.....Odchádzal som so zmiešanými pocitmi ale nastasie to nebolo s toho že by som prehral veľa peňazí! Tu sa ku mne otočil majiteľ firmy a povedal že si naozaj váži a rešpektuje že nepijem a že je mu ľúto ako sa ku mne správali.....waw...to bol pocit.
Potom sa este stalo že som omylom dostal zaplatene o týždeň viac. Pýtam sa kolegov že či aj oni dostali ten týždeň čo sme mali zatvoreté zaplatene a samozrejme nikto nemal. No nič povedal som si idem to povedať účtovníkovi. A zas tie pohľady kolegov „ty debil to si nechaj....“ ...a verte alebo nie ale šéf povedal že si to mam nechať za to že som to prišiel povedať.....
Neviem či to súvisí s tým že snažím byt čestný, tak mi zatiaľ vždy vyšiel v ústrety. Veľa kráť som potreboval dovolenku na termíny na ktoré sa normálne u nás nedáva a tak....proste mi vychádza že sa oplatilo byt čestný....
Dobru noc
